🎯 Cieľ štúdia a prehľad teórie
Cieľ štúdia: Po absolvovaní tejto študijnej jednotky budete schopní:
- Vysvetliť princíp kalkulácie s neúplnými (priamymi) nákladmi a odlíšiť ho od úplnej kalkulácie
- Vypočítať krycí príspevok na výrobok aj na celkový objem výroby
- Určiť bod zvratu (BEP) a ziskový rovnovážny bod (BEEP) pri jednom i viacerých produktoch
- Zostaviť manažérsku kalkuláciu a manažérsky výkaz (riport)
- Analyzovať rentabilitu produktov a optimalizovať výrobkový mix
- Identifikovať slabé stránky klasického rozpočtovania a navrhnúť alternatívy
📋 Prehľad kľúčovej teórie
1. Kalkulácia s neúplnými nákladmi
Na rozdiel od kalkulácie úplných nákladov (UVN), kalkulácia s neúplnými (priamymi) nákladmi zachytáva iba variabilné (priame) náklady na kalkulačnú jednotku. Fixné (réžijné) náklady sa nerozvrhnú na výrobky, ale porovnávajú sa s celkovým krycím príspevkom. Tento prístup umožňuje:
- Objektivizovať výsledky tým, že fixné náklady sú ako celok porovnané so súhrnným krycím príspevkom
- Odstrániť arbitrárnosť rozvrhnutia réžie na jednotlivé výrobky
- Lepšie rozhodovať o prijatí špeciálnej objednávky, zachovaní/zrušení výrobku a výrobkovom mixe
2. Krycí príspevok (Deckungsbeitrag)
Krycí príspevok na výrobok (KPv) = Predajná cena – Variabilné (priame) náklady
Krycí príspevok na objem výroby (KPc) = KPv × Počet vyrobených kusov
Krycí príspevok slúži na krytie fixných nákladov a tvorbu zisku. Ak KPc > FN (fixné náklady), podnik tvorí zisk. Ak KPc < FN, podnik je v strate. Ak KPc = FN, podnik je v bode zvratu.
Príspevkové rozpätie (%) = (KPv / Cena) × 100 — vyjadruje podiel krycieho príspevku na cene výrobku. Využíva sa pri viacproduktovom bode zvratu.
3. Bod zvratu (BEP – Break Even Point)
Bod zvratu je objem výroby, pri ktorom sa celkové tržby rovnajú celkovým nákladom – podnik nedosahuje ani zisk ani stratu.
kde R = Príspevkové rozpätie / 100
Viacproduktový BEP zohľadňuje podiel jednotlivých produktov na celkovom predaji:
kde P_A, P_B, P_C sú percentuálne podiely na predaji a R_A, R_B, R_C sú koeficienty príspevkového rozpätia.
4. Ziskový rovnovážny bod (BEEP)
BEEP je objem tržieb, pri ktorom podnik dosiahne vopred stanovený ziskový cieľ (ZC):
BEEP je vždy vyšší ako BEP, pretože okrem fixných nákladov musí krycí príspevok pokryť aj požadovaný zisk.
5. Manažérska kalkulácia a výkaz
Manažérska kalkulácia vychádza z princípu neúplných nákladov. Štruktúra manažérskej kalkulácie:
- Tržby (predajná cena × množstvo)
- – Variabilné náklady (priame materiály, priame mzdy, variabilná réžia)
- = Krycí príspevok
- – Fixné náklady (fixná réžia, odpisy, nájmy)
- = Prevádzkový výsledok (EBIT)
Manažérsky výkaz (riport) zobrazuje plán vs. skutočnosť a odchýlky, čo umožňuje operatívne riadenie.
6. Kalkulačné metódy – prehľad
- Kalkulácia delením – jednoduchá, stupňovitá, s pomerovými číslami
- Kalkulácia prirážková – réžia sa rozvrháva prirážkou k rozvrhové základni
- Kalkulácia vo združenej výrobe – zostatková, rozčítavacia, kvantitatívneho vyťaženia
- Kalkulácia rozdielová – štandardných nákladov, normová metóda
- ABC (Activity Based Costing) – náklady aktivít sa priraďujú výrobkom podľa skutočnej spotreby aktivít
- Kalkulácia neúplných nákladov – manažérska kalkulácia (predmet tejto jednotky)
7. Členenie fixných nákladov (2. rovina výkazníctva)
Pre riadenie ziskovosti je dôležité členiť fixné náklady hierarchicky:
- FN výrobku – špeciálne stroje, náradie, patenty pre daný výrobok
- FN výrobkovej skupiny – budovy, zariadenia, výskum a vývoj pre skupinu výrobkov
- FN nákladového miesta – budovy, osvetlenie, upratovanie, mzdy majstrov
- FN útvaru – mzdy vedúcich, náklady na medziskladové, opravárenské oddelenie
- FN podniku – riadenie podniku, revízie, dane, úroky
Toto členenie umožňuje stupňovitú kalkuláciu krycích príspevkov a spravodlivejšiu tvorbu cien.
8. Rentabilita produktov a kúpna sila
Rentabilita výrobku = KPv / Tržby výrobku — vyjadruje ziskovosť výrobku v percentách predajnej ceny.
Kúpna sila výrobku = KP výrobku / KP všetkých výrobkov — vyjadruje relatívny príspevok výrobku k celkovej tvorbe zisku.
Produkty s vysokou rentabilitou a kúpnou silou sú strategicky prioritné. Manažér by mal rozširovať ich výrobu a predaj.
9. Slabé stránky klasického plánovania a alternatívy
Tradičné rozpočtovanie má viaceré nedostatky: orientácia na minulosť, rigidnosť, motivácia k rezervám, „decembrová horúčka". Moderné alternatívy zahŕňajú Rolling Forecast (klzavé predpovede), Beyond Budgeting a driver-based planning.
📘 Teória 1 – Krycí príspevok: výpočet a interpretácia
Krycí príspevok (KP) je rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi výrobku. Je to suma, ktorou každý predaný kus prispieva na krytie fixných nákladov a tvorbu zisku podniku.
Zisk vzniká vtedy, keď celkový krycí príspevok prevýši fixné náklady:
Príklad (z prezentácie): Podnik plánuje vyrobiť 35 000 ks výrobkov. Predajná cena = 30 €, variabilné náklady = 20 €, fixné náklady = 500 000 €.
| Položka | Na 1 ks | Na 35 000 ks |
|---|---|---|
| Predajná cena | 30 € | 1 050 000 € |
| Variabilné náklady | 20 € | 700 000 € |
| Krycí príspevok | 10 € | 350 000 € |
| Fixné náklady | – | 500 000 € |
| Výsledok | – | STRATA – 150 000 € |
Záver: KP (350 000 €) < FN (500 000 €) → strata 150 000 €. Na pokrytie FN treba predať ešte 15 000 ks (= 500 000 / 10).
Výpočet krycieho príspevku a zisku
⏱ 10 minNavrhnite riešenie: Vypočítajte KP na výrobok, celkový KP a výsledok hospodárenia. Posúďte, či podnik dosahuje zisk.
✅ Vzorové riešenie
- KP na výrobok = 50 – 32 = 18 €/ks
- Celkový KP = 18 × 20 000 = 360 000 €
- Zisk = 360 000 – 270 000 = 90 000 €
- KP > FN → podnik dosahuje zisk 90 000 €
- Príspevkové rozpätie = 18/50 × 100 = 36 %
📘 Teória 2 – Bod zvratu (BEP): výpočet a grafické zobrazenie
Bod zvratu (Break Even Point) je minimálny objem výroby, pri ktorom podnik neprodukuje ani zisk ani stratu. Celkový krycí príspevok sa rovná fixným nákladom.
V príklade z úlohy 1 (FN = 270 000 €, KPv = 18 €): BEP = 270 000 / 18 = 15 000 ks. Pri 20 000 ks je podnik v ziskovej zóne.
Výpočet bodu zvratu
⏱ 10 minNavrhnite riešenie: Vypočítajte bod zvratu v kusoch aj v eurách. Aký je koeficient príspevkového rozpätia?
✅ Vzorové riešenie
- KPv = 12 – 7 = 5 €/ks
- Koeficient R = 5 / 12 = 0,4167 (t.j. 41,67 %)
- BEP (ks) = 150 000 / 5 = 30 000 ks
- BEP (€) = 150 000 / 0,4167 = 360 000 €
- Kontrola: 30 000 ks × 12 €/ks = 360 000 € ✓
📘 Teória 3 – Ziskový rovnovážny bod (BEEP)
Manažér potrebuje nielen vedieť, kedy podnik neprodukuje stratu (BEP), ale aj kedy dosiahne požadovaný zisk (BEEP – Break Even for Expected Profit). BEEP rozširuje vzorec BEP o ziskový cieľ:
kde ZC je požadovaný ziskový cieľ. BEEP je vždy vyšší ako BEP, pretože krycí príspevok musí okrem fixných nákladov pokryť aj plánovaný zisk.
Príklad
FN = 200 000 €, ZC = 60 000 €, R = 0,25. BEEP = (200 000 + 60 000) / 0,25 = 1 040 000 €. Podnik musí dosiahnuť tržby 1 040 000 € pre splnenie ziskového cieľa.
Výpočet ziskového rovnovážneho bodu (BEEP)
⏱ 10 minNavrhnite riešenie: Vypočítajte BEEP a porovnajte ho s BEP. O koľko percent je BEEP vyšší ako BEP?
✅ Vzorové riešenie
- BEP = 180 000 / 0,30 = 600 000 €
- BEEP = (180 000 + 54 000) / 0,30 = 234 000 / 0,30 = 780 000 €
- Rozdiel: 780 000 – 600 000 = 180 000 € → BEEP je o 30 % vyšší ako BEP
- Vyšší ziskový cieľ vždy posúva BEEP ďalej od BEP
📘 Teória 4 – Viacproduktová štruktúra a bod zvratu
Väčšina podnikov predáva viacero výrobkov s rôznymi cenami, variabilnými nákladmi a podielmi na predaji. Pre výpočet viacproduktového BEP sa používa vážený koeficient príspevkového rozpätia:
kde P_i je percentuálny podiel i-tého produktu na tržbách a R_i je koeficient príspevkového rozpätia i-tého produktu. Výsledok predstavuje tržby v bode zvratu pre celý produktový mix.
| Výrobok | % predaja | Rozpätie (%) | Príspevok (P×R) |
|---|---|---|---|
| A | 75 % | 30 % | 0,75 × 0,30 = 0,2250 |
| B | 25 % | 40 % | 0,25 × 0,40 = 0,1000 |
| Vážené R celkom | 0,3250 | ||
BEP = 1 000 € / 0,325 = 3 077 € (tržby v bode zvratu pre oba výrobky)
Viacproduktový bod zvratu
⏱ 12 minPodnik predáva tri výrobky X, Y, Z s nasledujúcimi parametrami:
| Výrobok | Predajná cena (€) | Variabilné náklady (€) | % predaja |
|---|---|---|---|
| X | 1,00 | 0,50 | 30 % |
| Y | 2,00 | 1,50 | 50 % |
| Z | 4,00 | 2,40 | 20 % |
Navrhnite riešenie: Vypočítajte príspevkové rozpätie každého výrobku, vážený koeficient R a BEP v eurách. Overte výsledok.
✅ Vzorové riešenie
- X: KPv = 0,50 €; R_X = 0,50/1,00 = 50 %
- Y: KPv = 0,50 €; R_Y = 0,50/2,00 = 25 %
- Z: KPv = 1,60 €; R_Z = 1,60/4,00 = 40 %
- Vážené R = (0,30×0,50) + (0,50×0,25) + (0,20×0,40) = 0,15+0,125+0,08 = 0,355
- BEP = 10 000 / 0,355 = 28 169 €
- Overenie: X → 8 451 € × 50 % = 4 226 €; Y → 14 085 € × 25 % = 3 521 €; Z → 5 633 € × 40 % = 2 253 €; Súčet = 10 000 € ✓
📘 Teória 5 – Manažérska kalkulácia a druhá rovina výkazníctva
Manažérska kalkulácia poskytuje informácie pre riadenie. Kľúčovým nástrojom je druhá rovina výkazníctva – stupňovitá kalkulácia krycích príspevkov podľa hierarchie fixných nákladov:
Manažérsky výkaz (riport) porovnáva Plán × Skutočnosť × Odchýlku a navrhuje opatrenia.
| Položka | Plán (€) | Skutočnosť (€) | Odchýlka (€) |
|---|---|---|---|
| Tržby | 500 000 | 480 000 | – 20 000 |
| Variabilné náklady | 300 000 | 295 000 | + 5 000 |
| Krycí príspevok | 200 000 | 185 000 | – 15 000 |
| Fixné náklady | 120 000 | 122 000 | – 2 000 |
| Prevádzkový zisk | 80 000 | 63 000 | – 17 000 |
Analýza manažérskeho výkazu
⏱ 12 min| Položka | Plán (€) | Skutočnosť (€) |
|---|---|---|
| Tržby | 800 000 | 740 000 |
| Variabilné náklady | 480 000 | 462 000 |
| Fixné náklady | 200 000 | 210 000 |
✅ Vzorové riešenie
- Plán KP = 800 000 – 480 000 = 320 000 €; Skutočnosť KP = 740 000 – 462 000 = 278 000 €; Odchýlka KP = –42 000 €
- Plán Zisk = 320 000 – 200 000 = 120 000 €; Skutočnosť Zisk = 278 000 – 210 000 = 68 000 €; Odchýlka Zisk = –52 000 €
- Príčiny: pokles tržieb (–60 000 €) bol čiastočne kompenzovaný nižšími VN (+18 000 €), ale FN vzrástli (–10 000 €)
- Opatrenia: zvýšiť objem predaja, preskúmať nárast FN, zlepšiť riadenie variabilných nákladov
📘 Teória 6 – Rentabilita produktov a výrobkový mix
Pre strategické rozhodovanie je dôležité poznať rentabilitu každého výrobku – teda, ako efektívne každý výrobok prispieva k pokrytiu fixných nákladov a tvorbe zisku.
Výrobky s vysokou rentabilitou treba podporovať. Výrobky so záporným KP zvažovať na elimináciu (ak neexistujú strategické dôvody pre ich zachovanie).
| Výrobok | Cena (€) | VN (€) | KPv (€) | Rentabilita (%) | Objem (ks) | KP celkom (€) | Kúpna sila (%) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| A | 100 | 60 | 40 | 40 % | 3 000 | 120 000 | 48 % |
| B | 80 | 55 | 25 | 31 % | 4 000 | 100 000 | 40 % |
| C | 50 | 44 | 6 | 12 % | 5 000 | 30 000 | 12 % |
| Celkový KP | 250 000 | 100 % | |||||
Výrobok C má nízku rentabilitu (12 %) – manažér by mal zvážiť zvýšenie ceny, zníženie VN alebo eliminovanie C zo sortimentu.
Analýza rentability produktov
⏱ 12 min| Výrobok | Cena (€) | Var. náklady (€) | Objem (ks) |
|---|---|---|---|
| P1 | 200 | 130 | 1 000 |
| P2 | 150 | 100 | 2 000 |
| P3 | 90 | 80 | 3 000 |
| P4 | 60 | 58 | 4 000 |
Navrhnite riešenie: Vypočítajte KP, rentabilitu a kúpnu silu každého výrobku. Zoraďte výrobky podľa rentability. Ktorý výrobok je kandidát na elimináciu?
✅ Vzorové riešenie
| Výrobok | KPv (€) | KP celkom (€) | Rentabilita (%) | Kúpna sila (%) |
|---|---|---|---|---|
| P1 | 70 | 70 000 | 35,0 % | 37,4 % |
| P2 | 50 | 100 000 | 33,3 % | 53,5 % |
| P3 | 10 | 30 000 | 11,1 % | 16,0 % |
| P4 | 2 | 8 000 | 3,3 % | 4,3 % |
| Celkom | – | 208 000 € | – | 100 % |
- Celkový KP = 208 000 € > FN 200 000 € → zisk 8 000 €
- Poradie rentability: P1 (35 %) > P2 (33 %) > P3 (11 %) > P4 (3 %)
- P4 je kandidát na elimináciu – iba 3,3 % rentabilita, minimálny príspevok
- Po eliminácii P4 by FN museli byť kompenzované zvýšením iných výrobkov
📘 Teória 7 – Kalkulácia prirážková a číselníky stredísk/procesov
V praxi sa réžijné náklady priradzujú výrobkom cez prirážky k réžijným nákladom. Prirážka (réžijná sadzba) sa vypočíta ako podiel réžijných nákladov k rozvrhové základni (priame mzdy, priame náklady, strojové hodiny).
Pre efektívne riadenie nákladov sa v podnikoch zostavujú číselníky stredísk (hospodárskych stredísk) a číselníky procesov:
| Kód HS | Kód v rozpočte | Controllingové čl. | Názov |
|---|---|---|---|
| HS100 | HS100 | RSH | Správa |
| HS200 | HS200 | V01 | Výroba 1 |
| HS300 | HS300 | V02 | Výroba 2 |
| HS400 | HS400 | OB | Odbyt |
Procesy sa číslujú a pomenúvajú pre ABC kalkuláciu (napr. P01 – Riadenie spoločnosti, P02 – Marketing, P03 – Zákazky).
Výpočet prirážkovej réžie a zostavenie kalkulácie
⏱ 12 min| Náklad | Suma (€) | Charakter |
|---|---|---|
| Priamy materiál | 80 000 | Variabilný |
| Priame mzdy | 50 000 | Variabilné |
| Výrobná réžia | 40 000 | Fixná/Variabilná |
| Správna réžia | 20 000 | Fixná |
Navrhnite riešenie: Vypočítajte prirážku výrobnej a správnej réžie (%) a zostavte kalkuláciu výrobku X na 1 ks. Aká je kalkulovaná cena pri zisku 20 %?
✅ Vzorové riešenie
- Prirážka výrobnej réžie = 40 000 / 50 000 × 100 = 80 %
- Prirážka správnej réžie = 20 000 / 50 000 × 100 = 40 %
- Kalkulácia X: Priamy materiál 8,00 € + Priame mzdy 5,00 € + Výrobná réžia (80 % × 5) 4,00 € + Správna réžia (40 % × 5) 2,00 € = UVN 19,00 €
- Zisk 20 % z UVN = 19 × 0,20 = 3,80 €
- Kalkulovaná cena = 22,80 €/ks
📘 Teória 8 – Rozhodovanie o špeciálnej objednávke
Jedným z kľúčových manažérskych rozhodnutí je: Akceptovať alebo odmietnuť špeciálnu objednávku pod bežnou cenou?
Pravidlo: Špeciálna objednávka je prijateľná, ak:
- Podnik má voľnú kapacitu (nevyužitá výrobná kapacita)
- Ponúknutá cena prevyšuje variabilné náklady na výrobok (kladný prírastkový KP)
- Špeciálna objednávka nekanibalizuje bežný predaj a neohrozuje trhovú cenu
Prírastkový krycí príspevok
Prírastkový KP = Špeciálna cena – Variabilné náklady. Ak je kladný, objednávka zvyšuje celkový zisk podniku (za predpokladu voľnej kapacity a žiadnej kanibalizácie).
Rozhodovanie o špeciálnej objednávke
⏱ 10 minNavrhnite riešenie: Má podnik objednávku prijať? Vypočítajte prírastkový KP a vplyv na celkový zisk podniku.
✅ Vzorové riešenie
- Prírastkový KP/ks = 42 – 35 = 7 €/ks
- Celkový prírastkový KP = 7 × 5 000 = 35 000 €
- Podmienky sú splnené: voľná kapacita (6 000 > 5 000 ks), cena > VN (42 > 35 €)
- Podnik má objednávku PRIJAŤ – zvýši celkový zisk o 35 000 €
- Upozornenie: Sledovať, aby špeciálna cena nenarušila bežné cenové vzťahy na trhu
📘 Teória 9 – Slabé stránky klasického plánovania a moderné alternatívy
Tradičné rozpočtovanie trpí viacerými systémovými slabinami, ktoré znižujú efektívnosť riadenia:
| Slabá stránka | Popis | Dôsledok |
|---|---|---|
| Orientácia na minulosť | Plán = extrapolácia minulosti | Neefektívnosti z minulosti sa prenášajú ďalej |
| Nepružnosť | Fixné cieľové hodnoty na rok | Neschopnosť reagovať na zmeny trhu |
| Orientácia na vstupy | Alokácia zdrojov, nie výkonov | Chýba väzba na hodnotu pre zákazníka |
| Dysfunkčné chovanie | Planners budgetary slack | Decembrová horúčka, umelé zvyšovanie nákladov |
| Chýbajúca motivácia | Fixný rozpočet potláča iniciatívu | Nízka angažovanosť manažérov |
Moderné alternatívy: Rolling forecast (klzavý 12-mesačný výhľad), Beyond Budgeting (relatívne cieľe, decentralizácia), Driver-based planning (plánovanie na základe kľúčových hodnotových faktorov).
Analýza slabín klasického plánovania
⏱ 10 minNavrhnite riešenie: Identifikujte konkrétne slabé stránky klasického plánovania na tomto príklade. Navrhnite, aké moderné metódy by pomohli tieto problémy eliminovať.
✅ Vzorové riešenie
- Dysfunkčné chovanie – „decembrová horúčka" (zvyšovanie nákladov pred koncom roka)
- Orientácia na minulosť – plán = minulý rok + 5 % bez analýzy hodnoty aktivít
- Chýbajúce motivačné prvky – manažéri nemajú záujem šetriť, lebo úspory znamenajú nižší budúcoročný rozpočet
- Riešenia:
- Zero-Based Budgeting (ZBB) – každá položka sa musí odôvodniť od nuly
- Rolling Forecast – priebežná aktualizácia predpovede (napr. každý kvartál)
- Relatívne cieľe (napr. voči konkurencii) namiesto absolútnych rozpočtových čísel
- Driver-based planning – plánovanie podľa kľúčových hodnotových faktorov
📘 Teória 10 – Tvorba ročného plánu zisku a marketing cien
Tvorba ročného plánu zisku začína od výnosovej strany (tržby = objem × cena) a zachytáva variabilné aj fixné náklady pre výpočet plánovaného zisku.
Kľúčovú rolu zohráva aj cenová politika. Podnik môže voliť:
- Nákladová cena (cost-plus) – UVN + ziskový príplatok
- Trhová cena – cena určená konkurenciou a dopytom
- Cieľová cena (Target Costing) – trh → cena → požadované náklady
- Príspevková cena – min. cena = VN + požadovaný KP
Marketingová tvorba cien musí zohľadniť: segmentáciu trhu, cenovú elasticitu dopytu, životný cyklus produktu a strategické ciele podniku.
Zostavenie plánu zisku a cenová stratégia
⏱ 12 min– Výrobok A: 10 000 ks, cena 80 €, VN 50 €
– Výrobok B: 5 000 ks, cena 120 €, VN 70 €
– Fixné náklady celkom: 350 000 €
– Ziskový cieľ: 100 000 €
Zákazník žiada zľavu na výrobok A – navrhuje cenu 65 €/ks na objednávku 3 000 ks (voľná kapacita existuje).
Navrhnite riešenie: Vypočítajte plánovaný zisk podniku. Posúďte, či je vhodné prijať špeciálnu objednávku na výrobok A za 65 €. Navrhnite cenovú stratégiu pre oba výrobky.
✅ Vzorové riešenie
- KP_A = (80–50) × 10 000 = 300 000 €
- KP_B = (120–70) × 5 000 = 250 000 €
- Celkový KP = 550 000 €; Zisk = 550 000 – 350 000 = 200 000 € (cieľ 100 000 € splnený)
- Špeciálna objednávka A: prírastkový KP = (65–50) = 15 €/ks × 3 000 = 45 000 € → PRIJAŤ
- Celkový zisk po prijatí objednávky = 200 000 + 45 000 = 245 000 €
- Cenová stratégia: A – cenová penetrácia (nižšia cena, vyšší objem); B – prémiová cena (vyššia marža, nižší objem). Zohľadniť elasticitu dopytu a trhovú pozíciu.
📝 Kontrolné preskúšanie
Vyplňte všetky časti testu a stlačte tlačidlo Vyhodnotiť výsledky. Sledujte svoju úspešnosť a získajte hodnotenie.
A – Pravda / Nepravda
1 Kalkulácia s neúplnými nákladmi rozvrháva fixné náklady na jednotlivé výrobky rovnako ako kalkulácia úplných nákladov.
2 Krycí príspevok = Tržby – Variabilné náklady.
3 Ziskový rovnovážny bod (BEEP) je vždy nižší ako bod zvratu (BEP).
4 Pri rozhodovaní o špeciálnej objednávke (pri voľnej kapacite) je kľúčové, aby ponúknutá cena prevyšovala variabilné náklady.
5 Výrobok s vysokou rentabilitou krycieho príspevku je strategicky prioritný pre podnik.
B – Doplnenie
Doplňte nasledovné vety správnymi výrazmi:
1 Manažérska kalkulácia vychádza z princípu nákladov, kde fixné náklady sa nerozvrhnú na výrobky.
2 Cieľom krycieho príspevku je krytie fixných nákladov a tvorba .
3 Bod zvratu je objem výroby, pri ktorom sa celkový krycí príspevok rovná nákladom.
4 Koeficient príspevkového rozpätia R sa vypočíta ako KP/Cena, resp. R = r/100, kde r je príspevkové rozpätie v .
5 „Decembrová horúčka" je prejavom chovania, ktoré vzniká pri klasickom fixnom rozpočtovaní.
C – Násobný výber
1 Krycí príspevok na výrobok = 20 €/ks, fixné náklady = 300 000 €. Bod zvratu je:
2 Ziskový rovnovážny bod (BEEP) sa vypočíta ako:
3 Výrobky A (75 % predaja, rozpätie 30 %) a B (25 % predaja, rozpätie 40 %). Vážené príspevkové rozpätie je:
4 Ktorá z nasledujúcich slabín klasického plánovania opisuje fenomén „decembrovej horúčky"?
5 Pri hierarchickom členení fixných nákladov (2. rovina výkazníctva) patria „mzdové náklady vedúcich oddelení" do kategórie: