🎯 Ciele a výstupy z učenia
Cieľom tohto elearningu je pochopiť podstatu krízového manažmentu a krízového plánovania v podniku, vrátane stratégií, úloh krízového manažéra, etického konania a revitalizácie podniku.
Po preštudovaní tejto jednotky budete vedieť:
- Definovať pojem krízový manažment a jeho úlohy v podniku
- Rozumieť procesu stratégie krízového manažmentu (SKM) a jej väzbe na celkovú stratégiu
- Identifikovať ohniská krízy a navrhnúť opatrenia na ich odstránenie
- Aplikovať metódu ABC a Paretov diagram pri riešení krízy
- Popísať vrodené a získané vlastnosti krízového manažéra
- Pochopiť princípy podnikovej kultúry a etického konania v krízových situáciách
- Navrhnúť plán revitalizácie podniku v stave krízy
Kľúčové slová
krízový manažment · stratégia krízy · krízový manažér · podniková kultúra · etika · revitalizácia · Pareto · ABC analýza
📖 Prehľad teórie – Krízový manažment
1. Čo je krízový manažment?
Krízový manažment je proces postupných krokov, ktorého cieľom je odstránenie vzniknutej krízy a eliminácia jej negatívneho dopadu na podnik. Využíva špecifické postupy a metódy prispôsobené charakteru krízy – prírodnej, ekonomickej, sociálnej alebo podnikohospodárskej. Práca krízového manažmentu sa začína v momente, kedy sú jednoznačne identifikované symptómy krízy a jej ohniská. Prvým krokom je zastavenie krízového vývoja a stabilizácia situácie.
2. Fázy krízového manažmentu
- Prevencia – identifikácia rizikových faktorov, tvorba plánov „do zásuvky"
- Detekcia – monitorovanie varovných signálov, vyhodnocovanie ohnísk
- Zvládnutie – aktivácia krízového štábu, protikrízové opatrenia, krízová komunikácia
- Obnova – revitalizácia alebo likvidácia podniku, vyhodnotenie a poučenie
3. Stratégia krízového manažmentu (SKM)
SKM musí byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej podnikovej stratégie. Každá kríza je svojím spôsobom unikátna, a preto dílčia krizová stratégia musí zohľadňovať konkrétne podmienky. SKM rozlišuje tri hlavné smery:
- Odstránenie ohniska krízy – investícia do riešenia alebo opustenie ohrozenej oblasti
- Odvrátenie krízy – včasné rozpoznanie vývoja, zamedzenie eskalácie
- Zvládnutie krízy – riešenie problémov, vytvorenie dobrej povesti, vyhodnotenie skúseností
4. Špecifické činnosti a opatrenia krízového manažmentu
| Činnosť | Opatrenie |
|---|---|
| Minimalizácia zdrojov krízy | Proaktívne (zamedzenie vzniku) |
| Príprava na krízové situácie | Preventívne (eliminácia ohrozenia) |
| Eliminácia vzniku a eskalácie | Prípravné (obmedzenie rozsahu) |
| Redukcia zdrojov krízy | Zmierňujúce (odstránenie následkov) |
| Odstránenie následkov | Obnovenie normálneho stavu |
5. Pareto analýza a metóda ABC v krízovom manažmente
Paretov princíp (80/20) hovorí, že 20 % príčin spôsobuje 80 % problémov. Metóda ABC (Activity Based Classification) rozdeľuje problémy do troch kategórií podľa priority:
| Kategória | Podiel príčin | Podiel vplyvu | Riešenie |
|---|---|---|---|
| A | ~20 % | ~80 % | Okamžitá priorita |
| B | ~30 % | ~15 % | Strednodobé riešenie |
| C | ~50 % | ~5 % | Dlhodobé alebo odložené |
6. Krízový manažér – vlastnosti a úlohy
Vrodené vlastnosti: charizmatické vodcovstvo, schopnosť a potreba riadiť, empatia, odolnosť voči stresu.
Získané vlastnosti: tímová práca, komunikačné a vyjednávacie schopnosti, etická zásadovosť, kreativita, flexibilita, asertivita, dedukcia.
Kľúčové úlohy manažéra: premýšľať a plánovať varianty riešení, monitorovať rizikové prejavy, preberať iniciatívu, prijímať preventívne opatrenia, v priebehu krízy sa zaoberať len jej riešením.
7. Podniková kultúra a etika v kríze
Podniková kultúra predstavuje súbor noriem, hodnôt a spôsobov myslenia charakteristických pre zamestnancov podniku. Vo vzťahu ku kríze existujú dve roviny:
- Pasívna rola – kríza prichádza nečakane, rozhoduje sila a pevnosť pracovného kolektívu
- Aktívna rola – podnik má rozvinutú preventívnu a signalizačnú činnosť, je na krízu pripravený
Etické zásady krízového manažéra zahŕňajú: dodržiavanie profesionálnych štandardov, nezneužívanie postavenia, poskytovanie nezkreslených informácií, spoločensky zodpovedné správanie.
8. Revitalizácia podniku
Revitalizácia je proces ozdravenia podniku po kríze a zahŕňa tieto kroky:
- Identifikácia príčin krízy
- Menovanie krízového manažéra a vytvorenie tímu
- Krátkodobá centralizácia právomocí
- Redukcia obežných aktív a investičného majetku
- Dosiahnutie rentability
- Nová stratégia podniku
Diagram: Určenie krízového potenciálu podniku
Diagram: Stratégia krízového manažmentu
Definícia krízového manažmentu
⏱ 8 minútTeória – Krízový manažment ako proces
Krízový manažment nie je len súbor opatrení, ale systematický proces s definovanými krokmi. Začína sa identifikáciou symptómov a ohniska krízy, pokračuje stabilizáciou situácie a protikrízovými opatreniami a završuje sa revitalizáciou alebo likvidáciou podniku. Cieľom je eliminácia negatívnych dopadov krízy s minimálnymi stratami.
Definujte pojmy „kríza" a „krízový manažment" a uveďte, čo je prvým úkolem krízového manažmentu pri vypuknutí podnikej krízy. Popíšte jednotlivé kroky procesu.
✅ Vzorová odpoveď
- Kríza – závažná nerovnováha v podniku ohrozujúca jeho existenciu alebo výkonnosť
- Krízový manažment – systematický proces krokov na odstránenie krízy a elimináciu jej dopadov pomocou špecifických metód a postupov
- Prvý úkol – zastavenie krízového vývoja a stabilizácia situácie
- Kroky procesu: identifikácia ohniska → aktivácia krízového štábu → protikrízové opatrenia → krízová komunikácia → revitalizácia alebo likvidácia
Špecifické činnosti a opatrenia KM
⏱ 8 minútTeória – Čo robí krízový manažment?
Krízový manažment uplatňuje v rámci procesného riadenia päť špecifických činností: minimalizáciu zdrojov krízy, prípravu, elimináciu vzniku a eskalácie, redukciu zdrojov a odstránenie následkov. Na ich základe vypracúva konkrétne opatrenia – proaktívne, preventívne, prípravné, zmierňujúce a obnovovacie.
Vypracujte prehľad špecifických činností krízového manažmentu a ku každej priraďte príslušné opatrenie. Uveďte príklad z podnikovej praxe.
✅ Vzorová odpoveď
- Minimalizácia zdrojov → proaktívne opatrenie (napr. diverzifikácia dodávateľov)
- Príprava → preventívne opatrenie (napr. krízový plán, cvičenia tímu)
- Eliminácia eskalácie → prípravné opatrenie (napr. včasné uzatvorenie kontraktov)
- Redukcia zdrojov → zmierňujúce opatrenie (napr. predaj nepotrebných aktív)
- Odstránenie následkov → obnovenie normálneho stavu (napr. komunikácia so zákazníkmi)
Situačná úloha: Identifikácia ohniska krízy
⏱ 10 minútTeória – Identifikácia ohniska krízy
Ohnisko krízy je miesto vzniku a rozvinutia krízy. Môže mať finančný, výrobný, personálny alebo trhový charakter. Krízový manažér musí ohniská systematicky identifikovať, analyzovať stupeň ohrozenia a zostaviť hierarchiu priorít riešenia. Metóda ABC a Paretov diagram sú kľúčovými nástrojmi.
Situácia: Strojárenský podnik zaznamenáva dlhodobo pokles tržieb o 25 %, rast pohľadávok po splatnosti o 40 % a odchod troch kľúčových technológov. Zákazníci sa sťažujú na nižšiu kvalitu výrobkov. Identifikujte ohniská krízy, zoraďte ich podľa priority (metóda ABC) a navrhnite prvé opatrenie pre každé ohnisko.
✅ Vzorová odpoveď
Identifikácia ohnisiek:
- A – Finančná kríza: pokles tržieb + rast pohľadávok → ohrozenie likvidity. Opatrenie: okamžitý audit pohľadávok, urýchlenie inkas, revízia cenovej politiky
- B – Personálna kríza: odchod technológov → ohrozenie know-how. Opatrenie: znalostný audit, retentčný plán, interný prenos znalostí
- C – Kvalitná kríza: sťažnosti zákazníkov → ohrozenie reputácie. Opatrenie: analýza príčin, zavedenie kontroly kvality, komunikácia so zákazníkmi
Záver: Ohnisko A má najvyšší vplyv (~80 % problému) a vyžaduje okamžitú reakciu krízového štábu.
Výpočtová úloha: Paretov diagram a metóda ABC
⏱ 12 minútTeória – Paretov diagram
Paretov diagram zobrazuje príčiny problémov zoradené od najvýznamnejšej po najmenej významnú. Kumulatívna frekvencia ukazuje, ktoré príčiny tvoria 80 % problémov (skupina A). Príčiny v pásme 80–95 % tvoria skupinu B a zvyšok skupinu C.
Podnik identifikoval nasledujúce príčiny reklamácií v roku 2024. Zaraďte ich do skupín A, B, C metodou ABC a vypočítajte kumulatívne podiely:
| Príčina reklamácie | Počet prípadov | Podiel (%) | Kumul. podiel | Skupina |
|---|---|---|---|---|
| Nekvalitný materiál | 480 | ? | ? | ? |
| Chyba výroby | 210 | ? | ? | ? |
| Zlá manipulácia | 120 | ? | ? | ? |
| Nevhodný obal | 90 | ? | ? | ? |
| Ostatné | 100 | ? | ? | ? |
| SPOLU | 1 000 | 100 % | — | — |
Navrhnite prioritu riešení na základe výsledkov.
✅ Vzorová odpoveď
| Príčina | Počet | Podiel | Kumul. | Skupina |
|---|---|---|---|---|
| Nekvalitný materiál | 480 | 48 % | 48 % | A |
| Chyba výroby | 210 | 21 % | 69 % | A |
| Zlá manipulácia | 120 | 12 % | 81 % | B |
| Nevhodný obal | 90 | 9 % | 90 % | B |
| Ostatné | 100 | 10 % | 100 % | C |
Záver: Skupina A (nekvalitný materiál + chyba výroby) tvorí 69 % príčin – tu je okamžitá priorita. Obe príčiny skupiny A treba vyriešiť ako prvé: audit dodávateľov + audit výrobného procesu.
Vlastnosti krízového manažéra
⏱ 8 minútTeória – Profil krízového manažéra
Krízový manažér musí kombinovať vrodené a získané vlastnosti. Vrodené vlastnosti sú predpokladom, no získané vlastnosti rozhodujú o efektívnosti jeho pôsobenia v praxi. Krízový tím, ktorý vedie, musí zdieľať spoločný cieľ, rešpektovať vedenie, prejavovať disciplínu, ochotu a vysoké nasadenie.
| Vrodené vlastnosti | Získané vlastnosti |
|---|---|
| Charizmatické vodcovstvo | Tímová práca |
| Schopnosť a potreba riadiť | Komunikačné a vyjednávacie schopnosti |
| Empatia voči zamestnancom | Etická zásadovosť |
| Ochota a schopnosť viesť | Kreativita a flexibilita |
| Prirodzená autorita | Asertivita a odolnosť voči stresu |
Popíšte vlastnosti, ktoré musí mať krízový manažér, a uveďte, prečo je empatia a etická zásadovosť kľúčová práve v čase krízy. Uveďte príklad situácie, kedy tieto vlastnosti rozhodli o úspechu riešenia.
✅ Vzorová odpoveď
- Empatia – v čase krízy sú zamestnanci stresovaní; manažér, ktorý rozumie ich pocitom, dokáže udržať motiváciu a zabrániť panike alebo masovému odchodu
- Etická zásadovosť – poskytovanie pravdivých informácií, odmietnutie skrývania problémov udržiava dôveru stakeholderov a zamestnancov
- Príklad: Manažér pri záplaví vo výrobe osobne komunikoval s každým zamestnancom, vysvetlil situáciu a navrhol spravodlivé riešenie náhrady mzdy → tím pracoval o víkende dobrovoľne na záchrane zariadení
Prípadová štúdia: Krízový štáb a jeho aktivácia
⏱ 12 minútTeória – Krízový tím (štáb)
Krízový štáb vytvára krízový manažér a musí splňovať: spoločný cieľ, rešpekt k vedeniu, disciplínu, ochotu, vysoké nasadenie a toleranciu a empatiu. Štáb je aktivovaný, keď sú jednoznačne identifikované symptómy krízy. Jeho úlohou je stanovovanie obsahu a načasovania protikrízových opatrení a zabezpečenie krízovej komunikácie.
Prípadová štúdia: Potravinárska spoločnosť odhalila kontamináciu výrobku po distribúcii do 500 predajní. CEO okamžite zvolal poradu. Na stole sú tieto možnosti: (A) stiahnuť produkt ihneď a zverejniť informáciu, (B) počkať na výsledky laboratórnych testov, (C) informovať len distribútorov bez verejného oznámenia. Navrhnite zloženie krízového štábu, odôvodnite správne rozhodnutie a popíšte, ako by mala vyzerať krízová komunikácia.
✅ Vzorová odpoveď
Zloženie krízového štábu: CEO (vedúci), výrobný riaditeľ, riaditeľ kvality, právnik, PR/komunikačný manažér, zástupca distribúcie, zástupca ľudských zdrojov
Správne rozhodnutie: Možnosť A – okamžité stiahnutie produktu a verejné oznámenie. Dôvody: etická povinnosť chrániť spotrebiteľov, zákonná povinnosť oznámenia, dlhodobá reputácia prevažuje nad krátkodobou stratou. Možnosti B a C sú eticky a právne neprijateľné.
Krízová komunikácia: Jasné verejné vyhlásenie s faktami (bez špekulácií), kontakt pre zákazníkov, pravidelné aktualizácie, transparentnosť o príčinách a opatreniach, potvrdenie záväzku zabrániť opakovaniu.
Podniková kultúra ako zdroj krízy
⏱ 8 minútTeória – Podniková kultúra a kríza
Podniková kultúra môže byť zdrojom krízy, ak podporuje mlčanie o problémoch, netoleranciu chýb alebo strach pred nadriadenými. Na druhej strane, silná pozitívna kultúra urýchľuje zvládnutie krízy – zamestnanci sú ochotní pracovať s vyšším nasadením, keď dôverujú vedeniu. Kultúra sa prejavuje v čase krízy silnejšie než v bežnom období.
Vysvetlite, akým spôsobom môže podniková kultúra byť zdrojom podnikovej krízy. Uveďte konkrétny príklad a popíšte pasívnu a aktívnu rolu podnikovej kultúry pri zvládaní krízy.
✅ Vzorová odpoveď
- Kultúra ako zdroj krízy: keď v podniku panuje kultúra strachu, zamestnanci neohlasujú problémy → problémy eskalujú → kríza. Príklad: výrobný závod, kde vedenie trestá za nahlásenie závad → skryté chyby vedú ku katastrofálnej havárii
- Pasívna rola: kríza prichádza nečakane; silný a súdržný kolektív zvládne dopad rýchlejšie, slabý kolektív sa rozpadne
- Aktívna rola: podnik má rozvinutú preventívnu kultúru – zamestnanci aktívne sledujú riziká, otvorene komunikujú, krízový stav neprichádza ako šok
Etické zásady krízového manažéra
⏱ 8 minútTeória – Etika v kríze
V čase krízy sú etické zásady pod zvýšeným tlakom. Manažéri musia odolávať pokušeniu skrývať informácie alebo zneužívať svoje postavenie. Vzorový etický kódex EÚ zdôrazňuje: prioritu ochrany životného prostredia, budovanie firemnej kultúry, pravdivú komunikáciu so všetkými zainteresovanými skupinami a spoločensky zodpovedné správanie podniku.
Popíšte etické zásady jednania a správania krízového manažéra. Uveďte, čo vyjadruje pojem „spoločensky zodpovedné správanie podniku" a ako sa prejavuje v praxi počas krízy. Navrhujte aspoň tri konkrétne opatrenia.
✅ Vzorová odpoveď
- Etické zásady: dodržiavanie odborných štandardov, neposkytovanie skreslených informácií, nezneužívanie postavenia, mlčanlivosť tam, kde je to primerané
- Spoločensky zodpovedné správanie: podnik uplatňuje súhrn mravných hodnôt, garantuje spravodlivý prístup ku všetkým účastníkom, koordinuje podnikové záujmy so záujmami spoločnosti
- Konkrétne opatrenia v praxi: (1) Pravidelné a transparentné informovanie zamestnancov a verejnosti, (2) Zachovanie pracovných miest, pokiaľ je to finančne možné, (3) Ekologická zodpovednosť – sanácia škôd spôsobených krízou na životné prostredí
Situačná úloha: Revitalizácia podniku
⏱ 12 minútTeória – Revitalizácia
Revitalizácia je proces ozdravenia podniku, ktorý zahŕňa sedem krokov: identifikáciu príčin krízy, menovanie krízového manažéra, krátkodobú centralizáciu právomocí, redukciu obežných aktív a investičného majetku, dosiahnutie rentability a vypracovanie novej stratégie. Každý krok musí byť časovo vymedzený a merateľný.
Situácia: Textilný podnik s 200 zamestnancami je na pokraji platobnej neschopnosti. Má záväzky 1,2 mil. € po splatnosti, zásoby vo výške 800 tis. € (z ktorých 40 % je nepredajných) a prenajíma 2 500 m² nevyužitých priestorov. Vypracujte plán revitalizácie s konkrétnymi opatreniami pre každý krok a časovým harmonogramom.
✅ Vzorová odpoveď – Plán revitalizácie
| Krok | Opatrenie | Termín |
|---|---|---|
| 1. Identifikácia príčin | Finančný audit, analýza pohľadávok, audit zásob | Mesiac 1 |
| 2. Krízový manažér + tím | Menovanie externého krízového manažéra, zostavenie štábu | Mesiac 1 |
| 3. Centralizácia právomocí | Všetky výdavky nad 500 € schvaľuje KM | Mesiac 1–3 |
| 4. Redukcia obežných aktív | Predaj 320 tis. € nepredajných zásob (likvidácia), inkas pohľadávok | Mesiac 2–4 |
| 5. Redukcia investičného majetku | Ukončenie nájmu 2 500 m², predaj nepotrebných strojov | Mesiac 3–6 |
| 6. Dosiahnutie rentability | Reštrukturalizácia výrobného portfólia, rokovania s veriteľmi | Mesiac 6–12 |
| 7. Nová stratégia | Fokus na produkty s najvyššou maržou, nové trhy | Mesiac 12+ |
Dílčia krízová stratégia – väzba na celkovú stratégiu
⏱ 10 minútTeória – SKM ako súčasť celkovej stratégie
Stratégia krízového manažmentu (SKM) nie je izolovaný dokument. Musí byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej podnikovej stratégie. Kríza je vždy unikátna a dílčia krizová stratégia musí zohľadniť konkrétne podmienky. Tvorca stratégie musí mať zodpovedajúce kompetencie a právomoci. K úspešnému riešeniu je nevyhnutná vysoká miera koordinácie.
Vysvetlite väzbu dílčej krízovej stratégie a celkovej podnikovej stratégie. Aké sú riziká, ak podnik nemá vypracovanú dílčiu krízovú stratégiu? Navrhnite základnú štruktúru dílčej krízovej stratégie pre výrobný podnik.
✅ Vzorová odpoveď
- Väzba: SKM je dílčia stratégia, ktorá doplňuje stratégiu rastu, diverzifikácie, internacionalizácie atď. Podniková stratégia bez SKM je neúplná
- Riziká bez SKM: podnik reaguje reaktívne (nie proaktívne), chýba koordinácia, stratová kríza sa prehlbuje pred prijatím účinných opatrení
- Štruktúra SKM: (1) Analýza rizikového prostredia, (2) Identifikácia možných ohnisiek krízy, (3) Plány „do zásuvky" pre každý scenár, (4) Definícia krízového štábu a právomocí, (5) Komunikačný plán, (6) Merateľné ukazovatele úspechu, (7) Väzba na celkovú stratégiu
Prípadová štúdia: Analýza zlyhania krízového riadenia
⏱ 12 minútTeória – Chyby v krízovom manažmente
Najčastejšie chyby krízového manažmentu: oneskorená reakcia, nedostatočná komunikácia, zlý výber krízového manažéra, absencia plánov, podcenenie eskalácie a ignorovanie varovných signálov. Analýza zlyhaní je cenným zdrojom poučenia pre budúce krízové plány. Princíp „z každej krízy sa dá poučiť" je základom učiacej sa organizácie.
Prípad: Vedenie stredného podniku ignorovalo mesiac rastúce pohľadávky a varovania finančného riaditeľa. Keď kríza vypukla naplno, CEO odmietol pomoc externého krízového poradcu a trval na riešení vlastnými silami. Komunikáciu so zamestnancami odkladal „na lepší čas". Po troch mesiacoch musel podnik požiadať o reštrukturalizáciu. Identifikujte chyby manažmentu, navrhnite, čo malo byť urobené inak, a sformulujte ponaučenia pre budúcnosť.
✅ Vzorová odpoveď
Identifikované chyby:
- Ignorovanie varovných signálov (pohľadávky) – absencia proaktívneho konania
- Odmietnutie externej pomoci – CEO nepriznal nedostatok kompetencií
- Oneskorená a nedostatočná komunikácia so zamestnancami
- Absencia krízového plánu a štábu
Správny postup: Hneď po varovaniach zvolať krízový štáb, prizvať externého poradcu, okamžite komunikovať so zamestnancami (pravda – aj keď nepríjemná), implementovať plán reštrukturalizácie pohľadávok.
Ponaučenia: (1) Varovné signály nikdy neignorovať, (2) Ego manažéra nesmie stáť nad záujmom podniku, (3) Transparentná komunikácia buduje, nie ničí dôveru, (4) Mať vopred pripravený plán „do zásuvky"
Komplexná úloha: Návrh krízového plánu
⏱ 15 minútTeória – Krízový plán podniku
Krízový plán podniku je pracovný dokument, ktorý obsahuje scenáre možných kríz, spúšťacie ukazovatele, zodpovednosti, postupy a komunikačné protokoly. Plán „do zásuvky" umožňuje rýchlu reakciu bez straty času na rozhodovanie v akútnej fáze. Plán musí byť pravidelne aktualizovaný a testovaný cvičeniami krízového štábu.
| Scenár krízy | Spúšťač | Prvá reakcia | Zodpovedný |
|---|---|---|---|
| Finančná kríza | Cash-flow záporný 2 mesiace | Audit, zmrazenie výdavkov | CFO + KM |
| Personálna kríza | Odchod >10 % kľúčových ľudí | Retentčný program | HR riaditeľ |
| Výrobná kríza | Zastavenie výroby >48 h | Záložný dodávateľ | Výrobný riaditeľ |
| Reputačná kríza | Negatívne médiá, sociálne siete | PR vyhlásenie do 2 h | PR manažér + CEO |
Vypracujte štruktúru krízového plánu pre logistický podnik (100 zamestnancov, medzinárodná preprava). Zamerajte sa na scenár kybernetického útoku – výpadok IT systémov. Navrhnite: (1) spúšťacie ukazovatele, (2) okamžité opatrenia do 24 hodín, (3) zloženie krízového štábu, (4) komunikačný plán, (5) opatrenia na obnovenie prevádzky.
✅ Vzorová odpoveď
Krízový plán – Kybernetický útok / výpadok IT:
- 1. Spúšťacie ukazovatele: výpadok systémov >2 h, neautorizovaný prístup, šifrované súbory (ransomware), neobvyklý objem sieťovej prevádzky
- 2. Okamžité opatrenia (do 24 h): izolácia napadnutých systémov, odpojenie od internetu, zálohovanie dostupných dát, prechod na manuálne procesy (papierové dokumenty), kontakt CERT/IT bezpečnostného experta
- 3. Krízový štáb: CEO, IT riaditeľ, externý kybernetický bezpečnostný expert, právnik, PR manažér, prevádzková manažérka
- 4. Komunikačný plán: Interná komunikácia – do 2 h informovanie všetkých zamestnancov. Externá – zákazníci informovaní do 24 h o možných oneskoreniach. Médiá – iba jedno vyhlásenie, bez špekulácií
- 5. Obnovenie prevádzky: zálohy systémov obnoviť do 48 h, bezpečnostný audit pred zapnutím, zmena všetkých prístupových hesiel, hlásenie incidentu GDPR dozorovému orgánu
📋 Kontrolné preskúšanie – Elearning 3
Odpovedzte na všetky otázky a potom stlačte tlačidlo Vyhodnotiť štúdium. Test obsahuje 15 otázok v troch skupinách.
Časť I – Pravda / Nepravda (5 otázok)
1 Krízový manažment sa začína až po úplnom vypuknutí krízy, nie skôr.
2 Stratégia krízového manažmentu (SKM) musí byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej podnikovej stratégie.
3 Paretov princíp tvrdí, že 80 % problémov spôsobuje 80 % príčin – rozdeľuje ich rovnomerne.
4 Krízový manažér môže mať len získané vlastnosti – vrodené vlastnosti nie sú pre krízové riadenie rozhodujúce.
5 Revitalizácia podniku je jednou z možných foriem ukončenia krízovej situácie smerom k ozdraveniu.
Časť II – Doplňte správny pojem (5 otázok)
1 Metóda, ktorá rozdeľuje príčiny problémov podľa ich dopadu do skupín A, B, C sa nazýva metóda ___.
2 Prvý a najdôležitejší krok krízového manažmentu po identifikácii krízy je ___ krízového vývoja a stabilizácia situácie.
3 Súbor noriem, hodnôt a spôsobov myslenia charakteristický pre zamestnancov podniku sa nazýva ___ kultúra.
4 Plán pripravený vopred pre prípad krízy, uložený a čakajúci na použitie, sa nazýva plán ___.
5 Aktívna rola podnikovej kultúry v kríze znamená, že podnik má rozvinutú ___ a signalizačnú činnosť.
Časť III – Násobný výber (5 otázok)
1 Ktorý z nasledujúcich krokov nepatrí do procesu revitalizácie podniku?
2 Paretov princíp (80/20) v krízovom manažmente hovorí, že:
3 Ktorá z nasledujúcich vlastností je vrodená vlastnosť krízového manažéra?
4 Čo je primárnym cieľom krízovej komunikácie?
5 Aké opatrenie patrí do kategórie proaktívnych opatrení krízového manažmentu?