FINANČNÉ RIADENIE  

PRAVIDLÁ FINANČNÉHO ROZHODOVANIA

Všeobecné pravidlá finančného rozhodovania, ktorými sa obyčajne riadia manažéri sú nasledovné:

◘ Preferuje sa vždy väčší výnos pred výnosom menším.

◘ Preferuje sa vždy menšie riziko pred rizikom väčším.

◘ Za väčšie riziko sa požaduje väčší výnos.

◘ Preferujú sa peniaze, ktoré obdržíte skôr, pred peniazmi o rovnakej čiastke získanej neskôr. Predpokladom ale je, aby tieto peniaze priniesli kladný výnos.

◘ Motiváciou investovania do určitej akcie je očakávanie väčšieho výnosu s prihliadnutím k miere rizika.

◘ Motiváciou celého investovania je zväčšenie majetku. Nemusí to byť však vždy určujúce.

Kritériom finančného rozhodovania je v prvom rade cash flow a tiež zisk.

Taktické finančné rozhodnutia nemenia súčasnú činnosť podniku a vyžadujú si menšie čiastky. Napr. nákup stroja, zvýšenie zásob, a pod.

Strategické finančné rozhodnutia prinášajú veľké zmeny v činnosti podniku a vyžadujú si obyčajne aj veľké finančné čiastky. Očakávaným výsledkom je veľká zmena zisku spojená aj s väčším rizikom.

Finančné riadenie alebo inými slovami finančný manažment zohráva v živote firmu jednu z najdôležitejších úloh. Bez dobrého finančného riadenia firma v konkurenčnom prostredí prežije len veľmi ťažko. Finančné riadenie v podstate plní 4 dôležité úlohy:

◘ Získať kapitál a rozhodovať o jeho štruktúre (úvery krátkodobé dlhodobé, emisie akcií, navyšovanie podielu, a pod.).

◘ Rozhodovať o jeho alokácii. financovať bežnú výrobu, vývoj produktov, nové technológie, investovanie do budov, cenných papierov a pod.

◘ Rozhodovať o rozdelení zisku. Použiť ho ako kapitál alebo vyplatiť vo forme dividend, t.j. navrhovať dividendovú politiku.

◘ Zaznamenávať, analyzovať, kontrolovať a riadiť hospodársku stránku činnosti podniku.

Získavanie a rozdeľovanie (alokácia) fondov sa súhrne nazýva financovanie. Financovanie je ovplyvňované najmä dvomi faktormi a to faktorom času a rizikom.

◘ Faktor času - podstata je v časovom nesúlade príčin určitého rozhodnutia a následkov z neho plynúcich.

◘ Faktor rizika - ten ktorý rozhoduje obyčajne vyberá z niekoľkých variantov. Variant s väčším rizikom nesie sebou obyčajne aj väčší zisk. Riziko vzniká vplyvom vonkajších aj vnútorných príčin, ktoré treba poznať a podľa možnosti aj eliminovať. Riziko straty vynaložených prostriedkov sa obyčajne rieši rozložením prostriedkov do viacerých akcií, tzv. portfólia, napr. diverzifikáciou programu odbytu, kde strata na jednom produkte je vykrytá ziskom na iných produktoch.

 FINANCOVANIE PODNIKU

Rozumieme ním starostlivosť o fondy podniku (peňažné prostriedky, kapitál) pre jeho prevádzku a rozširovanie za účelom rastu. Poznáme financovanie:

◘ bežné - zabezpečovanie a vynakladanie peňažných prostriedkov na bežnú prevádzku podniku (materiál, energie, mzdy, nájomné, úroky a iné). Týka sa obyčajne obežných aktív a preto sa nazýva tiež pracovný kapitál (Working Kapital).

◘ mimoriadne, ktoré môžeme rozdeliť:

    - na financovanie pri založení podniku,

    - pri rozširovaní podniku a jeho aktív,

    - financovanie pri zlučovaní alebo sanácii podniku,

    - financovanie pri likvidácii podniku.

Spôsoby financovania podniku:

◘ Samofinancovanie. Rozumieme ním v podstate spôsob použitia nerozdeleného zisku. V širšom slova zmysle sem patrí aj financovanie z odpisov a z tržieb za predaný majetok a materiál. Je to hlavný spôsob rastu majetku. Jeho výhodou je, že znižuje potrebu vydávania akcií, navyšovania podielov, alebo získavanie ďalších úverov. Príčinou bankrotu firiem potom je to, že podnik nevyužíva vyprodukovaný zisk na pozitívny rast ale spotrebúva ho v osobnej spotrebe.

◘ Financovanie vlastným kapitálom. Napr. emisiou akcií, vecným vkladmi a pod.

◘ Financovanie cudzím kapitálom. Napr. prostredníctvom úverov, obligácií, tzv. obchodným úverom.

FINANCOVANIE CUDZÍM KAPITÁLOM

Cudzí kapitál je dlhom podniku veriteľom, ktorý podnik musí v určitej dobe vrátiť. Poznáme cudzí kapitál:

◘ krátkodobý - krátkodobé bankové úvery, kontokorent, dodávateľské úvery, zálohy odberateľom, pôžičky, doposiaľ nevyplatené mzdy, nezaplatené dane a poistné a pod.,

◘ dlhodobý - dlhodobé úvery, hypotekárne úvery,, dlžné úpisy alebo iné dlhodobé záväzky.

Dlhodobý kapitál nie je zadarmo a nákladom na tento kapitál je úrok a ostatné výdaje s tým spojené (poplatky, provízie).

Dôvody prečo nepoužiť dlhodobý kapitál vo väčšom meradle:

◘ zvyšuje zadlženosť podniku - a tým znižuje jeho finančnú stabilitu, pri veľkom rozsahu dlhov je nebezpečie bankrotu,

◘ každý ďalší dlh je drahší a je ho obťažnejšie získať,

◘ obmedzuje rozhodovanie manažmentu, jednanie musí byť prispôsobené veriteľom.

Dôvody pre použitie cudzieho kapitálu:

◘ Podnik nemá dostatočne veľký vlastný kapitál, môže ho však získať, ale tým si obmedzí svoje vlastnícke práva.

◘ Podnik nemá len prechodne dostatok prostriedkov na uskutočnenie nejakej akcie. Napr. zvýšenie zásob, kúpu stroja. Bez cudzieho kapitálu sa táto akcia urobiť nedá.

◘ Použitím cudzieho kapitálu nevznikajú jeho poskytovateľovi žiadne práva v riadení podniku.

◘ Cudzí kapitál je vo všeobecnosti lacnejší ako vlastný kapitál a jeho použitie zvyšuje rentabilitu podniku - ROE (rentabilita vlastného imania). Je to spôsobené daňovým efektom ako aj použitím lacnejšieho cudzieho kapitálu. Na vplyv daňového efektu nesmie manažér zabudnúť pri hodnotení akejkoľvek akcie.

Príklad: Úroková miera je 10%. Podnik platí z dosiahnutého zisku daň 19%. Daňový efekt sa prejaví nasledovne:

Náklady na cudzí kapitál = 0,10 x (1 - 0,19) = 0,81 t.j. 8,1%.

Záver: Skutočný náklad na úver je len 8,1%, pretože 1,9% podnik šetrí na daniach. Čím je ale daň nižšia, tým náklady na cudzí kapitál rastú. Napríklad pri dani 40% boli náklady na cudzí kapitál 6% a 4% sme šetrili na daniach.

OPTIMÁLNA KAPITÁLOVÁ ŠTRUKTÚRA

Pomer medzi cudzím a vlastným kapitálom je rôzny. Závisí od odvetvia, kde podnik pracuje, na štruktúre majetku, (čím väčší podiel neobežného majetku, tým vyšší podiel vlastného kapitálu alebo dlhodobých cudzích zdrojov), na subjektívnom postoji manažérov, na úrokovej miere bánk a na výnosnosti podniku (čím je väčšia výnosnosť, tým väčší cudzí kapitál a väčšiu úrokovú mieru si môže podnik dovoliť).

Pri optimalizácii miery zadlženosti sa vychádza z toho, že:

◘ cudzí kapitál je lacnejší ako vlastný - vplyv nižšej úrokovej mieri oproti miere dividend a daňový efekt,

◘ s rastom zadlženosti rastie aj úroková miera, lebo rastie aj riziko pre banku a to vyžaduje väčšiu výnosnosť,

◘ s rastom zadlženosti rastú aj požiadavky akcionárov na rast dividend,

◘ nahradzovanie vlastného kapitálu cudzím prináša zníženie nákladov na cudzí kapitál ale len do určitej miery, potom začnú náklady na kapitál rásť.

Pravidlo pre riadenie zadlženosti pre manažérov:

Dlh je vhodné zvýšiť, keď vyššia zadlženosť zvyšuje bohatstvo akcionárov. Či je použitie cudzieho kapitálu výhodné, zistíme porovnaním ukazovateľov výnosnosti celkového - ROA a vlastného kapitálu - ROE.

Výborným pomocníkom v tomto rozhodovaní je aj ukazovateľ EVA, ktorý hovorí: Ak je EVA<0 je vhodnejšie použiť cudzie zdroje, ak je však EVA>0, je výhodnejšie používať zdroje vlastné.

Optimálnu kapitálovú štruktúru (mieru zadlženosti) možno určiť ako minimum nákladov na celkový kapitál. Celkové náklady na kapitál vypočítame:

WACC = k_ck x (1 - D_S) x CK / K + K_vi x VK / K

kde k_ck - náklady na cudzí kapitál, D_S - daňová sadzba, CK - cudzí kapitál, VK - vlastný kapitál, K - celkový kapitál, K_vi - náklady na vlastný kapitál.

Náklady na vlastný kapitál K_vi vypočítame okrem iných spôsobov tiež podľa vzorca:

K_vi = div / C_a a r_a

kde div - dividenda, C_a - cena akcie, r_a - miera rastu dividend.

Príklad: Cena akcií firmy je 42 mil. Sk, dlh firmy je 14 mil. Sk, úroková miera 10%, daň 19%. Dividendy rastú 8 Sk / rok / akcie 100 Sk, počítame s rastom dividend o 12% za rok.

Riešenie: K_vi = 8 / 100 + 0,12 = 0,2,

WACC = 0,1 x (1 - 0,19) x 14 / 42 + 0,2 x 28 / 42 = 16%.

Pri optimalizácii kapitálovej štruktúry pozor na východzie podmienky a postupný rast úrokovej miery a nárokov na výnosnosť s rastúcou zadlženosťou firmy.

Všeobecne o cudzom kapitále platí:

Požičané peniaze pomáhajú viac zarobiť. Použitie cudzieho kapitálu je výhodné vtedy, ak úroková miera je nižšia ako výnosnosť celkového kapitálu (výnosnosť podniku).

Čo poradiť manažérom pre finančné rozhodovanie? Ak manažéri firiem chcú vidieť všetky dôsledky svojich rozhodnutí na stav firmy odporúčame im náš program FINANČNÝ PLÁN, kde zvládnutím techniky jeho tvorby vedia nasimulovať dôsledky akýchkoľvek svojich rozhodnutí na činnosť firmy, vedia včas predvídať nepriaznivé finančné situácie a včas firmu otočiť správnym smerom.

Čo k tomu musia zvládnuť? Porozumieť a vedieť používať program Finančný plán, t.j. zúčastniť sa manažérskeho vzdelávania - Tvorba finančného plánu s Excelom, absolvovať kurz Excelu na úrovni pokročilí užívateľ - Excel I a Excel II, alebo samotný kurz Excel a finančné plánovanie, príp. riadenie peňažných tokov. Tu sa dozviete o celej problematike ďaleko viac a oboznámite sa aj s vplyvom investičných rozhodnutí na finančné riadenie firmy. Bližšie informácie  - gallo@dominanta.sk

 Zisk a cash flow

Cash flow je všeobecným kritériom rozhodovania a predstavuje reálny pohyb peňazí v podniku. Bol zavedený ako ukazovateľ preto, že existuje časový nesúlad medzi pohybom hmotných prostriedkov a ich peňažným vyjadrením a je časový nesúlad medzi hospodárskymi operáciami (zaúčtovanie mzdových nákladov a výplata miezd, odpisy a pod.). Vznikajú teda rozdiely medzi nákladmi a výdajmi a výnosmi a príjmami. Môžu nastať prípady, že keď podnik aj vyprodukuje zisk, nemá žiadne peniaze k dispozícii a dostane sa do vážnych finančných ťažkostí, ale môže nastať prípad aj opačný, zisk síce nemal ale odpisy mu vyprodukujú kladný stav peňažných prostriedkov a podnik peniaze má. Dôležitú úlohu v tomto procese hrá aj metóda odpisovania, ktorá napomôže firme presnejšie časovo rozložiť peňažné toky.

Pre zisťovanie peňažných tokov sa zostavuje výkaz cash flow (Statement of Cash Flow). Bližšie o jeho štruktúre a sledovaní viď napr. TU. Viac o zisku nájdete na stránke TU. Pri vyhodnocovaní cash flow si je potrebné uvedomiť, čo je zdrojom a kde boli prostriedky užité. Ak študujeme súvahu vidíme, že zdrojom fondov je:

◘ rast dlhov a vlastného majetku,

◘ znižovanie aktív (napríklad predaj zásob, atď.).

Užitím alebo spotrebou fondov je:

◘ zníženie dlhov a vlastného majetku,

◘ rast aktív (napríklad nákup zásob, atď.).

Na zisťovanie cash flow používajú firmy rôzne metódy založené na priamej alebo nepriamej metóde výpočtu cash flow.

Krátkodobé financovanie

Krátkodobé financovanie sa týka predovšetkým financovania obežného majetku. Rieši dve úlohy a to určiť potrebnú výšku obežných aktív a určiť akým spôsobom bude obežný majetok financovaný. Túto činnosť finančného riadenia možno nazvať Working Kapital Management.

Pre určenie výšky obežného majetku - pracovného kapitálu je potrebné rozlíšiť dva pojmy:

◘ Hrubý pracovný kapitál (Gross Working Kapital). Rozumieme ním všetky obežné aktíva používané v podniku.

◘ Čistý pracovný kapitál (Net Working Kapital). Rozdiel medzi hrubým pracovným kapitálom a krátkodobými pasívami, teda

PK = obežný majetok - krátkodobé záväzky.

Tento pojem sa v praxi zaužíval pod názvom pracovný kapitál a tak ho používa aj finančná analýza.

V súvislosti s týmto je dôležitý ďalší pojem Cash To Cash, t.j. ako firma točí svoje peniaze.

CTC = doba obratu zásob + doba obratu pohľadávok - doba obratu krátkodobých záväzkov.

Čím je kratší obratový cyklus CTC, tým menej firma peňazí potrebuje. Manažéri by sa preto mali snažiť tento cyklus skracovať, resp. optimalizovať. V rámci plánovania sa potom dajú vytvoriť rôzne hladiny výšky pohľadávok, zásob aj krátkodobých záväzkov. Určujúcimi sú v tomto procese zásoby. Ich minimalizácia môže veľmi napomôcť tomuto procesu. Vplyvným faktorom v tomto procese sú aj tržby.

V systéme EIS3, ktorý ponúkame naším zákazníkom je táto problematika zapracovaná v časti programu Pracovný kapitál a Cash flow. Systém automaticky vyhodnocuje stav peňažných fondov a zdroje a užitie peňažných prostriedkov. Úzko je prepojený na súvahu a cash flow, ktoré v tomto systéme tvoria samostatné programy tak, aby mohla byť dôkladne analyzovaná táto stránka finančného riadenia. Vyhodnocuje sa súčasný a minulý stav a porovnáva sa s plánom.

Plánovanie zdrojov a ich užitie je prostredníctvom cyklu cash to cash zahrnuté v programe Finančný plán, kde môžete naplánovať nielen zisk ale aj toky peňažných prostriedkov. Dnes sa dosť často pre tento proces používa názov Cash Flow  Management. Ak by ste mali záujem o získanie zručností v tejto oblasti, môžete sa kontaktovať na vyššie uvedenej mailovej adrese alebo tu

Určovanie spôsobu financovania pracovného kapitálu

Výroba a predaj v priebehu roka sa mení. Z toho vzniká aj rôzna potreba na pracovný kapitál. Časť obežného majetku však nekolíše a je trvalo viazaná. Podľa toho kolíšu aj požiadavky na pracovný kapitál. Z týchto dôvodov potom rozlišujeme tri prístupy k financovaniu pracovného kapitálu:

◘ 1. Umiernený prístup (moderate aproach). Zlaďuje životnosť aktív s dĺžkou držania príslušných pasív prostredníctvom doby ich splatnosti. Znamená to, že dlhodobé aktíva sú financované dlhodobými zdrojmi, obežné aktíva zasa krátkodobými zdrojmi. Podstata tohto prístupu je, že cash flow plynúci z dlhodobých aktív uhrádza pôžičky na ne získané a tie sa potom likvidujú sami (self-liquidating).

◘ 2. Agresívny prístup (aggressive aproach). Tento prístup využíva k prefinancovaniu dlhodobých aktív krátkodobé záväzky a to z toho dôvodu, že krátkodobý kapitál je lacnejší ako kapitál dlhodobý. Preto je aj financovanie lacnejšie, ale rastie riziko a dá sa stanoviť miera rizika tohto krytia. Ak začne rásť úroková sadzba na krátkodobé úvery, potom sa môže firma dostať do problémov. Tento postup je dobré zvoliť ak prognózy hovoria o dlhodobom poklese alebo vyrovnanej úrokovej sadzbe. Krátkodobé financovanie dlhodobých potrieb je riskantné aj pre ziskové podniky.

◘ 3. Konzervatívny prístup (conservative aproach). Tento prístup využíva k prefinancovaniu dlhodobých aktív dlhodobý kapitál, ale časť neho použije aj na prefinancovanie krátkodobých aktív, čiže obežného majetku. Krátkodobý kapitál používa len pre výhodné požiadavky.

Krátkodobé financovanie pracovného kapitálu

Krátkodobé financovanie pracovného kapitálu je zrejmé so súvahy strany pasív. Medzi najznámejšie patria:

◘ 1.Nevyplatené mzdy. Vyplácajú sa obyčajne raz mesačne a ich určitá čas je preto určitú dobu trvale k dispozícii podniku. Rastú s vykonom podniku. Tiež sem patria nezaplatené dane.

◘ 2. Záväzky dodávateľom. Ide o tzv. obchodný úver. Riadiť sa dá predlžovaním doby splatnosti. V dobre fungujúcich podnikoch sa platí obyčajne skôr a potom je dohodnutá zľava (diskont). Napr. zápis 2/10, net 30 znamená, že keď namiesto do 30 dní zaplatíte do 10, budete mať zľavu 2%. Všeobecne platí, že zaplatenie dodávateľských faktúr neskôr ako je stanovená doba pre zľavu znižuje síce potrebu ostatných úverov, ale je obvykle drahšie ako možnosť získať zľavu. Preto je najlepšie zaplatiť v posledný deň, kedy ešte môžete získať zľavu. Platenie po dobe splatnosti vyvoláva nedôveru u dodávateľov a s tým treba počítať. Obchodný úver rastie s rastom produkcie.

◘ 3. Bankové úvery a krátkodobé finančné výpomoci.

Za zmienku ešte stojí krátkodobé financovanie cez rôzne cenné papiere, ak je možnosť a je to pre firmu výhodné.

Ak vás táto problematika zaujala, môžete si prezrieť niektoré dokumenty a postup tvorby systému riadenia pracovného kapitálu aj spolu s finančným plánovaním na prezentácii - Manažérsky informančný systém - MIS, ktorý je súčasťou nami ponúkaného systému pre controllérov EIS3.